Polrok 2005, okrem iných záležitostí, bol veľmi smutný. Zažili sme smrť pápeža Jána Pavla II., osoby, ktorá pre náš svet znamenala mnoho. Dovolím si tvrdiť, keby nie jeho komunizmus by nepadol. Bol to veľmi ústertový krok kardinálov, ktorý zvolili do čela Katolíckej cirkvi takú významnú osobu, akou bol on. Mimochodom, dnes sa začína jeho blahorečenie. Z významných osobostí to bol aj Saul Bellow, americký spisovateľ, francúzsky filozof...
Slovensko má veľmi málo osobností. Spoločenské týždenníky sa nám, síce, snažia nahovoriť, že ich máme viac, ale...úprimne pochybujem, že osoby, ktoré sa vyskytujú na titulných stranách sú osobnosťami. Sú, len, mediálne známejší ako sú napr. herci, učitelia, vedci, novínári, proste ľudia, ktorí si "len" robia svoju robotu. Avšak treba povedať, že Slovensko takúto osobnosť stratilo. Bol ňou Stano Radič, osobnosť popri Jarovi Filipovi alebo Júliusovi Satinskom. Bolo veľmi smutné, keď Milan Markovič, osobne ho považoval za osobnosť, vytiahol v jednej "Lampe" to, čo sa podľa mňa vyťahovať nemá. Touto skutočnosťou ma Milan Markovič sklamal, no ešte viac, keď sa dokázal postaviť pred kamery spolu s Dušanom Jarjabkom, teda s osobou, ktorá, počas Kubišovej éry v STV, bola predsedom Rady STV.
Z tohto pohľadu to bol polrok smutný, ale na druhej strane bolo veľa okamihov, ktoré ma potešili. Verím, že aj nasledujúci polrok bude taký, ak nie ešte veselší.
