reklama

Nehanbím sa za to, že som transsexuál

Narodila sa ako chlapec. I jej spolužiaci a známi ju poznali ako chlapca. Avšak už jej prvé spomienky smerujú k pocitom, ktoré jej hovorili, že je viac dievčaťom. Definitívne si svoj „stav“ uvedomila pred rokom a pol. Dnes už i na verejnosti vystupuje ako dievča. Je transsexuálom. Jej meno je Lenka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Pristúpila si na tento rozhovor. Prečo?Na Slovensku panuje obrovská nevedomosť. Ľudia nevedia, čo transsexualita je. Snáď tento rozhovor prispeje k nejakej osvete. Čo je teda transsexualita? Transsexualita, z odborného hľadiska, je diagnóza, keď sa človek duševne cíti príslušníkom opačného pohlavia. Je radená medzi psychické poruchy. Osobne by som to tak nenazvala. Ako by si to teda nazvala?Nedala by som tu žiadny názov. Ja by som to neradila medzi psychické poruchy. Všetko, teda telo aj psychika sa vyvinie normálne, ale problém je, že psychické pohlavie je vyvinuté opačne ako pohlavie fyzické. Je to akoby si chcel počítaču nainštalovať program, ktorý nie je s ním kompatibilný. Oba prvky sú úplne v poriadku, ale program jednoducho nevieš spustiť.V akom období si si začala uvedomovať, že sa deje niečo s tebou?Vývijalo sa to veľmi dlho. Už moje prvé spomienky smerujú k tomu, že ma lákalo dievčenské oblečenie a veci. Približne v štrnástich rokoch som sa začala i tak obliekať. Postupne som prišla na to, že dôvodom nie je to, aby som tak vyzerala, ale to, že sa cítim byť ženou. Tiež som chcela, aby ma tak bralo aj ostatné okolie.Kedy si si to naplno uvedomila?Pred rokom a pol.Priblžne pred desiatimi rokmi si mala vážny úraz. Mohlo to byť spôsobené aj tým?Lekári to nevedia potvrdiť, ale ani vylúčiť. Osobne však cítim, že to nie je spôsobené daným úrazom. Už pred ním som to tak cítila.Aké pocity si mala počas chodenia na strednú školu? Nebolo pre teba ťažké?Počas chodenia na strednú školu som sa to snažila zaprieť. Chvíľu sa to prejavilo transvestitizmom (pozn. red. obliekanie oblečenia druhého pohlavia). Potom som si od toho dala pokoj. Snažila som sa to zakrývať a nemyslieť na to. Jeden deň som si povedala, že to takto nejde a musím s tým niečo robiť. Moje rozhodnutie prišlo až po skončení strednej školy. Nechcela som, aby moji spoužiaci o tom vedeli.Aké pre teba bolo uvedomovanie si, že nie som muž, ale som žena?Išlo to po krokoch. Stále som si uvedomovala viac o tomto probléme. Samozrejme, že je to ťažké pre každú z nás. Avšak myslím si, že človek by sa nemal hanbiť preto, že je taký aký je, keď za to sám nemôže.Ako to zobrala tvoja rodina, keď si im to oznámila?Zatiaľ s tým nikto nemal priamy problém. Nevidím však do ich duše, takže neviem, čo si niektorí z nich myslia, keď s nimi nie som. Myslím, že ma v tom moja rodina dosť podporila. Totiž, keď som počula vyjadrenia niektorých dievčat o tom ako im rodičia povedali, že buď ostanú v roli tej akej sú alebo pôjdu od nich preč. V tomto som mala šťastie. Tu vidím jeden z obrovských problémov, ktorý by sa mal riešiť. Okolie si často myslí, že transsexualita je niečo, čo si človek vymyslel. No nie je to tak. Transsexualita je to, že človek cíti, že je osobou opačného pohlavia.Ako to zobrali tvoji kamaráti a známi?Zobrali to tiež vcelku dobre. S niektorými sa stretávam. Zo začiatku som mala veľkú trému, ale keď som to hovorila už desiaty krát, tak to bolo jednoduché (úsmev). Chcem sa im veľmi pekne poďakovať za ich pomoc a podporu.Liečiš sa v Čechách. Prečo?Prvým problémom je, že na Slovensku nie je dotiahnutá legislatíva a zo strany ľudí, ktorí by to mohli pomôcť vyriešiť, nie je ani snaha. Operácie sa na Slovensku nevykonávajú pretože nie je zriadená komisia ktorá by o nich rozhodovala. Druhým problémom je, že Slovensko je viac konzervatívnou krajinou ako Česko. Najväčší problém v Košiciach bol ten, že som nenašla lekárku s prístupom, ktorý by mi vyhovoval. V Čechách som takúto lekársku našla. Pred nedávnom som čítala rozhovor s jedným dievčaťom, ktorej trvala diagnostika transsexuality tri roky. Ja si neviem predstaviť, že by som na to mala tri roky čakať. Vo všeobecnosti je diagnostika transsexuality v Čechách kratšia. Zdá sa mi, že na Slovensku lekári čakajú, či človek má pevné nervy a či vydrži za svojím názorom stáť.Ako dlho priebiehala u teba diagnostika?Najprv som šla na vstupné vyšetrenie ku psychológovi. Už na druhom sedení u sexuologičky som ju mala diagnostikovanú. Lekárka mi predpísala lieky, ktoré pravidlne užívam. Je to ako keby na skúšku. Ak mi daná rola nebude vyhovovať, lieky sa vysadia. Hormóny sa zväčšej časti vrátia naspäť, a človek potom vyzerá tak ako predtým.Koľko ťa to stojí? Cena u doktorky je zhruba rovnaká ako tu na Slovensku s tým, že si to platím všetko sama. Lieky ma mesačne stoja 1500 Sk. K tomu treba ešte prirátať cestu medzi Košiacami a Prahou a ubytovanie. Meníš si šatník. Dostať na teba veci?Áno. Keď človek hľadá, nájde. Mám relatívne normálnu postavu a telo sa užívaním hormónov ešte bude meniť. Najväčší problém mám s kupovaním topánok.Si s tým zmieraná?Áno. Trvalo mi to síce dlhú dobu. Myslím, že sa nemám za čo hanbiť. Každý máme svoje problémy. Podľa mňa je to rovnaký problém ako všetky ostatné, len sa o tom viac hovorí a je to trochu kritickejšie vnímané.Vo všeobecnosti akých reakcíí bolo viac?Bolo viac pozitívnych ohlasov ako negatívnych. Najmä od ľudí ktorých poznám. Najväčší problém, ktorý som mala a mám, bol v legislatíve a v prístupe lekárov.Časť rozhovoru bola zverejnená v denníku Korzár - študentská príloha Ťahák

Marek Poracký

Marek Poracký

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent Právnickej fakulty a redaktor Korzára, Košického denníka Zoznam autorových rubrík:  Reality showŠkolstvoŠtátSúkromnéNezaradenéPolitikaPrávoSpoločnosťKošiceRozhovory

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu